A.B.A. vznik a cieľ

Koordináty vzniku Adolf Benca Académie datujú korene staršie ako 2500 rokov.

Platón bol Sokratov žiak a spolu s Aristotelom najvýznamnejší grécky filozof. Platón pravdepodobne cestoval po Taliansku, po Egypte a bol i na Sicílii. Do Atén sa vrátil ako štyridsaťročný a založil jednu z prvých organizovaných škôl v dejinách západnej civilizácie v oblasti nazývanej Hakademos alebo Akademos.
Akadémia bol veľký pozemok, ktorý bol kedysi majetkom aténskeho občana menom Akadémos. Akadémia existovala do roku 529 nášho letopočtu, kedy bola zatvorená Justiniánom I., ktorý ju vnímal ako prekážku v šírení kresťanstva. V Akadémii boli školení mnohí myslitelia, k najvýznamnejším patrí Aristoteles.

Platón, ktorý žil v rokoch 428 až 348 pred naším letopočtom, založil Akadémiu, ktorej éra trvala viac ako osem storočí. Platónom založená Akadémia je synonymom antiky a tým pádom kolískou zlatého veku západnej civilizácie a kultúry. Nie je náhodné, že Benca pri svojich mytologických maľbách Dialógy mŕtvych načrel do Platónovej studnice múdrosti.
Tu je potrebné uviesť, že obrovská a silná rieka menom Platón tvorila povodie mnohých veľkých prítokov. Takými boli:
Pytagoras – priviedol Platóna k viere v nesmrteľnosť. Získal od neho poznatky z náboženstva, mystiky a matematiky.
Parmenides – ovplyvnil Platóna predstavou, že pravá skutočnosť je večná, nemenná a bezčasová.
Herakleitos – viedol Platóna k presvedčeniu, že v prírodnom svete niet ničoho stáleho a že pravé poznanie nemôžeme dosiahnuť prostredníctvom zmyslov. Vo svojej filozofii sa Platón pokúšal nájsť riešenie rozporu medzi Herakleitovým názorom na svet, podľa ktorého sa svet javov stále mení a parmenidovským chápaním pravej skutočnosti, ktorá je jedna a nemenná.
Sokrates – vyvolal v Platónovi záujem o mravné problémy a túžbu po objasnení „zmyslu” všetkého na tomto svete. Tak Sokrates ako aj Platón sa zaoberali poznaním dobra.

Zanikla Akadémia po roku 529 nášho letopočtu, kedy bola Justiniánom I. zatvorená ako prekážka v šírení kresťanstva? Celkom určite nie. Ona si iba našla svoje podzemné koryto a tiekla plynutím času ďalej. Tiekla paralelne vo svojom podzemnom koryte tak, ako na povrchu tiekla rieka kresťanstva.

Takto sa dve paralelné rieky znovu stretli v druhom tisícročí. V podzemí väznená rieka antiky vyrazila na povrch a v spoločnom koryte tiekla spolu s riekou kresťanstva. Vody týchto dvoch riek v spoločnom koryte boli vodami zmiešanými. Vzájomne sa poprelínali a boli univerzálne homogénnymi. Toto obdobie vo všeobecnosti nazývame vekom r e n e s a n c i e .
Renesancia, ktorá je ponímaná ako obrodenie a znovuzrodenie, je mimoriadne dôležitá epocha v kultúrnom a duchovnom vývoji v západnej a strednej Európe, súbežná s náboženskou reformáciou a nadväzujúca na antiku, najmä na Platóna. V Taliansku trvala od 14. do 16. storočia. V ostatných krajinách od 15. do 16. storočia a jej dozvuky doznievali v 17. storočí. Jej hlavným duchovným obsahom a východiskom bol humanizmus. Pojem renesancia sa tradične vzťahuje na epochu medzi 14. a 17. storočím. V poslednej štvrtine 20.storočia sa niektorí historici začali vyjadrovať v tom zmysle, že renesancií mohlo byť viac. Uvažuje sa o renesancii 12. storočia a už zavedeným a všeobecne prijímaným pojmom je Karolínska renesancia.
Hospodárska prosperita a relatívna politická sloboda stáli pri vzniku nového typu renesančného človeka. V jednotlivých druhoch umenia vznikli nové prvky, ale niektoré rysy boli typické pre renesanciu, či už ako epochu alebo pre umenie, ktoré vytváral renesančný človek.
Počas renesancie sa zmenilo aj postavenie umelca. V stredoveku umelca ako individualitu nepoznáme. Sú považovaní za remeselníkov. V období renesancie umelci vystupujú z anonymity a niektorí dosahujú vysoké spoločenské postavenie. Niektorým umelcom sa podarilo zbohatnúť, získať vyšší úradnícky post a niekoľkí boli povýšení do šľachtického stavu. Napriek tomu sa všeobecne ešte držala predstava, že umelci sú nízkeho pôvodu, pretože ich činnosť vyžadovala manuálnu prácu a oni sami nemali vzdelanie.

Maliarstvo sa na rozdiel od architektúry alebo sochárstva nemohlo inšpirovať antickým umením. Z antického maliarstva sa temer nič nezachovalo. Renesanční maliari sa čiastočne inšpirovali antickými reliéfmi. V maľbe sa začína používať trojrozmernosť a perspektíva. Maliari sa naučili pracovať s priestorom a vyjadrovať jeho hĺbku.
Sochárstvo, architektúra, vzdelanosť a literatúra zažili skutočne skvostný rozkvet.

Táto doba, táto éra, táto vývojová epocha ľudstva plynulo prerástla do éry priemyselnej revolúcie, priniesla so sebou rok 1789 v podobe Veľkej francúzskej buržoáznej revolúcie. Doba priniesla spoločenskú premenu do epochy vedecko – technickej revolúcie a Benca si je istý, že 20. storočie vo vedecko – technickom pokroku predbehlo umenie a umenie zostalo stagnovať.
„…kedysi som dlhé hodiny presedel v knižnici. Prehrabával sa v starých encyklopédiách. Zaujímal som sa aj o prácu druhých maliarov. Ale začalo ma to nudiť. Dnes mi už všetky obrazy sveta môžu byť ukradnuté, pravdaže okrem Caravaggia, ktorého považujem za najlepšieho maliara všetkých čias a poznám jeho maľby naspamäť. Dúfam, že nikoho neurazím, keď poviem pravdu: Umenie je už 200 rokov mŕtve.”

Podľa presvedčenia Adolfa Bencu, ktoré vyjadril slovami, že „umenie je 200 rokov mŕtve”, rieka antiky, kresťanstva a renesancie sa pred 200 rokmi znovu prepadla do svojho podzemného koryta. Nad ňou 200 rokov tečie paralelne rieka vedecko – technického pokroku imperializmu, fašizmu a globalizácie, ktorá sa vysmieva antike, kresťanstvu ako aj renesancii. Svet sa v epoche prelomu 20. a 21. storočia plaví vo vodách gýču. Ľudstvo je napájané gýčom, etc., etc…

Adolf Benca Académia a plávajúce galérie je tým opakovaným vyvretím podzemnej rieky, ktorá sa spája do spoločných vôd s riekou novoveku. Táto nová rieka je charakteristická antickým prameňom, kresťanským sútokom, obohatená vodami renesancie a zlieva sa do homogénnej podoby a charakteristiky s vodami vedecko – technickej revolúcie. Pri tejto príležitosti treba pripomenúť, že do vôd Academie ústi aj rieka východných kultúr.

Doktor Klaus Schröter bol v roku 1985 vizionárom a prorokom. Profesor Klivar bol v roku 2002 osvieteným mystikom a geniálnym vedcom.
Títo dvaja velikáni od roku 1985 do roku 2002 jasne a zrozumiteľne udávali koordináty umelca – maliara Adolfa Bencu. Epocha rokov 2007 – 2012 zaznamenala pravdivosť a správnosť koordinátov udávaných týmito dvomi velikánmi. Predpokladané sa stalo skutočnosťou. Adolf Benca Akadémia je tu. Akadémia renesancie tretieho tisícročia splachuje epochu vedecko – technickej antihumánnej protičlovečenskej dekadencie a prináša obrodu a znovuzrodenie pre tretie tisícročie.

Adolf Benca Akadémia je aj Akadémiou tretieho tisícročia. Vo výtvarnom umení predstavuje fenomén neopakovateľnej, ale pritom geniálne logicky vyvinutej úrovne maľby.