moderné slovenské umenie – generačné paralely I.

Moderné slovenské umenie – Generačné paralely I
Martin Benka (1888-1974)
Mikuláš Galanda (1895 -1938)
Miloš Alexander Bazovský (1899-1968)
Ľudovít Fulla (1902-1980)
Koloman Sokol (1902-2003)
Imrich Weiner (Kráľ) (1901-1978)
Cyprián Majerník (1909-1945)
Ester Šimerová-Martinčeková (1909-2005)
Ernest Zmeták (1919-2004)
Milan Dobeš (*1929)
Rudolf Krivoš (*1933)
Juraj Bartusz (*1933)
Michal Studený (*1939)
Peter Augustovič *1959)
Adolf Benca (*1959)
Zbyněk Prokop (*1962)
Martin Gerboc (*1972)
Zuzana Surkošová (*1975)

Katalóg vychádza pri príležitosti rovnomennej výstavy, ktorú usporiadala Galéria MIRO a Nadačný fond TREBBIA v spolupráci s Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Kazachstane a Kirgizsku počas štátnej návštevy prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča v Kazachstane.

Astana, Palace Peace and Accord – Pyramid Palace.
International Art-forum KU LAN SHI Gallery 5* – 8th November 2008

MODERNÉ SLOVENSKÉ UMENIE – GENERAČNÉ PARALELY I
20. storočie – doba a čas slovenskej výtvarnej moderny.
Roky vývoja a vývinových metamorfóz.
Východiskom je história národa, štátu, Európy, sveta.
Prvé obdobie, roky 1900-1918, ešte existencia Rakúsko-uhorskej monarchie, prvá svetová vojna, jej koniec a vznik prvej Československej republiky.
Potom druhé, úžasné a plodné roky 1918-1938.
V novom štáte aj kvalitná kultúra a výtvarné umenie.
Praha i Bratislava, vedomie kultúrnych tradícií, vzťah k ľudovému umeniu i poznanie a kontakty s európskou modernou.
Potom však rozpad republiky a desivé roky druhej svetovej vojny, vraždenie a smrť miliónov ľudí.
V roku 1945 koniec vojny a nový vývoj.
Búrlivá a dramatická doba druhej polovice 20. storočia a potom už dnešok, začiatok tretieho tisícročia.
Nové nádeje a budúcnosť…
Dejiny slovenskej výtvarnej kultúry 20. storočia majú svoje charakteristické generačné i časové členenie.
Pripomínajú ho aj umelci tejto výstavy, ich tvorba, životy a dielo.
Už počiatkom storočia a po roku 1918 sa formuje zakladateľská generácia.
Jej jadrom sú maliari G. Mallý, M. Benka, J. Alexy, M. A. Bazovský, M. Galanda, Z. Palugyay, L. Fulla…
V roku 1935 prichádza nová Generácia 1909, už početnejšia skupina maliarov, sochárov, grafikov narodených „okolo” tohto roku – z nich je zastúpený C. Majemík a E. M. Šimerová.
Ešte pred rokom 1938 to bola ďalšia, Generácia 1919, nazývaná aj Generácia druhej svetovej vojny; vojny, ktorá kruto prerušila jej rast a kryštalizáciu.
Napriek tomu však možno konštatovať, že v prvej polovici 20. storočia sa začala slovenská výtvarná moderna.
Vyšla zo skromných domácich tradícií, inšpiráciou jej bolo aj ľudové umenie a folklór, ale veľkým impulzom bola hlavne Praha (kde študovala väčšina umelcov) a Paríž.
Ďalším podnetom vývoja bolo veľké dedičstvo: poimpresionistický vývoj a moderné smery – expresionizmus, fauvizmus, kubizmus a futurizmus, ale čiastočne aj prúdy abstrakcie, surrealizmus.
V generačných sledoch sa objavili prvé veľké mená.
Benka, Bazovský, Galanda, Fulla, Sokol…
Prišli aj početné domáce a zahraničné výstavy, kladný ohlas a úspechy, rast a kvalita tvorby humanistickej vo svojej podstate a modernej charakterom i výrazom a adresnou maliarskou rečou.
Vývoj po roku 1945 priniesol nové hodnoty i problémy.
Týkali sa dobovej politiky, ekonómie i kultúry.
Od roku 1956 sa v štátoch vtedajšieho východného európskeho bloku objavuje žiaduce uvoľnenie, sloboda a voľnosť tvorby.
Na Slovensku prichádzajú mladšie generačné vrstvy označené ako Nástup 57 (hlavne skupina M. Galandu) a Nástup 61 (orientovaný na abstrakciu a potom aj na nové tendencie).
Je to umenie objektov a inštalácií, akčné umenie, happeningy i performance (čo sa ťažko vystavuje), ale premieňajú a modifikujú sa aj ďalšie smery moderny a postmoderny, tendencie novej figurácie i transavantgardy, pop-artu, konceptuálneho i multimediálneho umenia.
Rok 1989 priniesol Československu pád dovtedajšieho režimu a nastala doba postkomunistická.
V roku 1993 sa Československo rozdelilo na Českú republiku a Slovenskú republiku.
Život a vývoj umenia však ide prirodzene ďalej.
Prichádzajú noví a ďalší, mladí a najmladší umelci.
Ich dielo je hľadaním aj kryštalizáciou.
Zákonite reflektujú zložitú problematiku vývoja i stavu terajšieho globálneho sveta, jeho úspechov i omylov, blúdenia, hľadania, túžob a nádejí…
Mnohé však v umení a kultúre stále ostáva.
Kreativita, emotívnosť a intelekt, tvorivá zodpovednosť i profesionalita, ľudskosť.
Aj v terajšej činnosti, chovaní a konaní ľudí tohto sveta sú mnohé negatíva honba za mocou a majetkom, egoizmus a exhibicionizmus, intolerancia a manipulácia, hlúposť a zlo…
To všetko by sa malo stať – a aj je – cieľom kritiky umenia a výrazom nádeje, že ani umenie dnešnej doby nestratí pravdivú, ľudskú podobu, hodnotu a význam.
PhDr. Bohumír Bachratý, CSc., umelecký historik
Bratislava

ADOLF BENCA (*1959)
Slovenský maliar a grafik.
Ako dieťa emigroval s rodičmi v roku 1969 do Viedne a usadil sa v USA, kde sa stal známym americko-európskym umelcom prirovnávaným k Rembrantovi, Goyovi a ďalším.
Výtvarné umenie študoval na viacerých školách.
Uveďme Art Institut a The Cooper Union for the Advancement of Science and Art v New Yorku (1982-85), Univerzitu v Bologni a Kolumbijskú university v New Yorku (1987).
Je členom Americkej akadémie v Ríme (od roku 1988), členom Francúzskej akadémie v Ríme, členom Švajčiarskej akadémie v Ríme i členom Nemeckej akadémie v Berlíne.
Je zastúpený vo verejných zbierkach významných inštitúcií, akými sú napríklad Metropolitné múzeum umenia New Yorku, Vatikánske múzeum v Ríme, Múzeum moderného umenia v Tel Avive a Slovenské národné múzeum v Bratislave.

Galéria MIRO, založená v Berlíne v roku 1987, od roku 1994 so sídlom v Prahe ponúka originálne umelecké diela svetových klasikov a popredných súčasných umelcov.

Galéria MIRO vyslovuje poďakovanie
PhDr. Viktorovi Jasanovi
súkromným zberateľom