Chavinov príbeh o Bencovi

Ako tento muž…
Zmenil život tohto muža
Umelcove práce sa stali posadnutosťou
29. marca 1987/Barbara Sullivan

Keď otvoríte dvere a vstúpite do bytu Jerryho a Rity Chavin, vchádzate akoby do úplne iného sveta.
Vľavo, vpravo, všade, kde sa človek otočí sú obrazy. Rám pri ráme, vypĺňajú každý voľný kúsok steny. Oleje, kresby, malé a veľké, plátna temných mýtických postáv a ako aj ponúkajúce explicitné tvary a formy, napĺňajú zmysly najskôr obrovským počtom a následne pomaly si uvedomujúc obrovskou kvalitou.
Jerry Chavin stojí v strede obývacej izby, prívetivo a ticho artikuluje, vysvetľuje prečo a ako sa dostal k obrazom. Jeho slová prichádzajú rýchlo, zatiaľ čo oči návštevníka prechádzajú z obrazu na obraz. V kuchyni, kde umenie lemuje sporák, umývadlo, chladničku a čiary stien nad laminátovým kredencom, sa jeho dvaja malí synovia dožadujú niečoho na jedenie.
Začalo to v roku 1977, hovorí, keď si prečítal článok o 17-ročnom československom imigrantovi v Grayslake, ktorý ohromoval svojich učiteľov a miestnych obyvateľov svojou nádejnou umeleckou silou.
Zvedavý Chabin pricestoval do Grayslake, aby sa stretol s Adolfom Bencom, študentom vysokej školy, ktorý sa presťahoval do krajiny, keď mal 11 rokov.
„Jeho učiteľ umenia ho volal ďalší Picasso…Keď som ho stretol a videl čo robí…tak to zmenilo môj život“.
„On a jeho rodičia bývali cez ulicu od kukuričného poľa. Opýtal som sa, či si môžem kúpiť jeho obrazy, no on precítene odpovedal, že tie čo namaľoval patria jeho rodičom. Tak som mu dal 300 dolárov, aby jeden namaľoval aj pre mňa.
To leto chcel Bencov otec, aby si jeho syn zarobil peniaze prácou v blízkom zábavnom parku Great America. Chavin presvedčil rodinu, aby zabudla na takúto myšlienku a radšej dovolila Bencovi maľovať. Povedal som: „Prosím neber takúto prácu, zoženiem peniaze na Tvoje maľovanie.“ Keď som stretol Adolfa, myslel si, že najdrahší štetec, ktorý sa dá kúpiť bol od Ace Hardware za 2,98 dolára.“ O desať rokov neskôr viseli jeho obrazy v Museum of Modern Art, v Metropolitnom múzeu umenia v New Yorku a v Národnom múzeu amerického umenia vo Washingtone. Mal viacero vlastných výstav v niektorých galériách v New Yorku a zúčastnil sa aj spoločných výstav po celých Spojených štátoch. Jeho práce sa pohybujú od 1.500 do 50.000 dolárov.
Na stenách Chavinovho bytu viselo 313 Bencovych prác. A tie nezarámované boli opreté o steny. Kdekoľvek sa človek v byte otočil, všade boli obrazy.
Všetkých 1250 kusov dokopy tvorí Chavinovu zbierku.
Je začiatok Vianočného obdobia v roku 1986 a Chavinovci majú oslavu.
V kuchyni je pripravená pizza a víno pre stále prichádzajúcich ľudí do veľkého priestranného bytu. Je tu však ticho a hostia sú až neobyčajne opatrní, aby nerozliali svoje vína. Centrum pozornosti je rozdelené medzi obrovské štósy naukladaných malieb na jedálenskom stoje a Bencu, umelca.
Ako ľudia prechádzajú maľbami, miestami sa zastavia, držiac ich hore, porovnávajúc, potichu komentujúc, Benca stojí stranou a odpovedá na otázky. Má silnú nádchu a ťažko sa mu rozpráva, ale odpovedá zdvorilo na nespočetné množstvo dotazov o význame jedného obrazu a čo sa snažil ukázať na inom.
Je fascinovaný ľudským telom, hovorí; študoval anatómiu a jeho najnovšie práce ukazujú túto fascinovanoť cez svaly, kosti, lebku. Mytológia, áno, veľa jeho malieb sa zaoberá mytológiou, so zmyselnosťou a životom vznikajúcim zo smrti. Má 27 rokov, ale jeho správanie a konverzácia patria skôr človeku s oveľa väčším počtom rokov skúseností.
Jerry Chavin sa hrdo prechádza a ponúka ľudí pizzou a vínom, pričom sa pýta, či ostatní súhlasia, že Benca nie je úžasný.
Chavinovmu životu dlhobo dominujú veci, ktoré sú zavesené na stenách.
V roku 1969, keď bol študentom na Roosveltovej univerzite, on a jeho priateľ úplne oblepili izbu s tisíckami obrázkov zo starých časopisov. Playboy ročník 1953 s Marilyn Monroe, Life ročník 1936, starý Redbooks, Times, Newsweek, Vanity Fairs – izba sa stala kolážou, ktorá predstavova kombináciu hodín dejepisu a umeleckej výstavy.
Išlo o reflexiu/odraz tej istej intenzívnej zvedavosti, ktorá dohnala Chavina pricestovať do Grayslake, aby stretol študenta umeleckej vysokej školy, o ktorom čítal. V jeho tichom ale rýchlom prejave v rozmedzí od astronómie po politiku v Chicagu, po metafyziku sa neustále vracal k Bencovi, čím opisoval Bencov neskutočný intelekt. Avšak po chvíli začína mať človek dojem, že Chavinova vlastná myseľ súperí v tej vysokej rýchlosti, akú pripisuje svojmu chránencovi.
Túžba pre ďalšie miesto na stenách, plus jeho dychtivé čitateľské návyky, včítane inzercie, doviedli rodinu Chavinovcov do ich súčasného bytu v štvrti Loganského námestia. „Žili sme v Hyde Parku a keď som jeden deň prechádzal novinami, našiel som inzerát na tento byt. Páčil sa mi ako bol sformulovaný. Upútal ma.
„Zavolal som …. dostal som taký výborný opis bytu, že som sa rozhodol pozrieť sa tam. Ľudia mi hovorili: “Tam nemôžeš určite bývať.“ Napriek tomu som tam išiel pozrieť, štvrť bola pekná a byt bol prekrásny. Svetlý a priestranný a drevený nábytok bol úžasný. Bol perfektný pre veľkú umeleckú zbierku.“
Tak sa Chavinovci presťahovali z bytu, kde mohli zavesiť len 200 obrazov do 3 izbového bytu, kde bol priestor na stenách pre 313 obrazov.
V byte nie sú žiadne „veci“, ktoré by sa mohli vizuálne súperiť s umením. Biely gauč a dve biele dvojsedačky v obývacej izbe sú umiestnené okolo mramorovej dosky stolíka, na ktorom obyčajne nič nie je. Na dvoch dubových komodách v spálni nie sú žiadne kozmetické nádoby, kolínske fľaše, hrebene alebo nádoby na drobné, ich povrchy sú úplne prázdne. Takisto povrchy komôd v chlapčenských izbách sú prázdne. Dlhý jedálenský stôl taktiež nemá žiadnu ozdobu.
„Máme radi nábytok, ktorý nebojuje s maľbami. Ak by s nimi bojoval, museli by sme ho vyhodiť, lebo je druhoradý voči maľbám. Dokážeme žiť bez „vecí“, ale nedokážeme žiť bez obrazov.“ Jerry stojí v kuchyni. Na stene vedľa umývadla je malý obrázok mosta. Hlavu otočí k nemu.
„Toto je môj obľúbený. Má názov Rembrandtov most. Tu je most, ktorý oddeľuje zem od neba, na ktorom je Remrandt a ďalšia postava je Adolf….zjednodušujem, ale pozrite na tú silu.“
Chavinov život sa značne zmenil od roku 1977, keď sa stretol s Bencom.
Bolo to v ten istý deň, keď si zobral Ritu, ktorú stretol ešte ako učiteľ v Čínskej štvrti. Od práce učiteľa prešiel na rok do kancelárie šerifa Richarda Elroda. Následne odišiel do kancelárie primátora, kde pracoval pod Richardom Daleyim ako riaditeľ pre rovnosť pracovných príležitostí.
Teraz má biznis na oblečenie, Jerico Ltd., na adrese 1811 S. Prairie Ave. a chodieva raz do týždňa na pracovné cesty do odevnej oblasti v New Yorku a keď mu čas dovolí, navštívi aj Bencu. „Keď som prvý krát videl jeho prácu, chcel som mať príjem, za ktorý by som si ju kúpil a zároveň, ktorý by mu pomohol.“
Chavin mu pomohol. Keď Benca ukončil vysokú školu, Chavin doma usporiadal show, na ktorej sa predali maľby za 30.000 dolárov. Predstavil ho Richardovi Eaganovi, ktorý pracoval v tom čase v Chicagu a teraz v Twinning galérii v New Yorku.
A na jeho stenách visí neuveriteľných 313 obrazov.
„Niekedy neveriacky, z ničoho nič, vybuchnem smiechom, že čo sa vlastne stalo. Adolf Benca mi otvoril nové svety.“