Benca & teoretická fyzika

Adolf Benca je veľmi vzdelaný umelec v exaktných vedách, obzvlášť vo filozofii a v prírodných vedách, okrem iného študoval tiež medicínu v Taliansku. Benca sa napríklad inšpiruje teoretickou fyzikou 20. storočia, ktorá je charakterizovaná vývojom teórie relativity, kvantovej teórie, teórií elementárnych častíc. Láka ho tiež štvorrozmerné časopriestorové kontinuum nášho štvorrozmerného sveta, uvedomuje si, že priestor a čas nesmieme oddeľovať. Okamžik udalostí je štvrté číslo. V Bencových obrazoch nájdeme maliarsky zobrazené hmotné vlny, svetelné spektrá, svetelné kvantá atď. Stretávame sa s inšpiráciami o vzťahu hmoty a poľa. Benca vie, že vo fyzike sa objavil nový pojem, najzávažnejší objav od doby Newtonovej fyziky: pole. Pre popis fyzikálnych javov nie sú podstatné ani častice ani náboje, ale pole v priestore medzi časticami a nábojmi. Benca usiluje tiež okrem iného o zobrazenie nového skupenstva hmotoplazmy. A tak by sme mohli pokračovať.

Z estetického hľadiska je pozoruhodný záujem tohto umelca o premeny v atómovom jadre, o nesymetričnosti niektorých javov pri zrážkach a rozpadoch častíc. Inšpiroval sa napríklad stojatým vlnením nukleónov. Vlnenie je sústredené čo najbližšie ku stredu jadra, má vždy guľovite symetrický tvar. Preto stretávame v Bencových kresbách často túto symetrickú kruhovú formu a uprostred nej sa odohráva autorova vízia na tmavom pozadí. Umelec tam nezobrazuje len abstraktné dojmy vo vlnení predstáv, ale tiež figuratívne motívy s ľudskou podobou. Mnohé diela nám pripomínajú Wilsonovu hmlovú komoru, kde vznikajú snímky premeny žiarenia na látku.